Pri našom nežnom zoznámení, dal si mi starých mincí pár, v záľubu sa mi tvoj dar mení, už ich mám plný sekretár. Rád dávam dary, čo sú večné, samorast, mince, zopár kníh, nechcem dať z rúk dar, ktorý nečnie nad prácou kvetov od druhých, od druhých. Keď dnes večer hostia prídu, jeden z nich ti ruže podá, keď uvädnú, cítiš krivdu, povieš však len: „Aká škoda“. No ak máš dar nevädnúci, zbytočné sú tieto slová, veď správny dar vždy je súci, jeho tvár je stále nová. Nemaj strach, dar ti z kvetov nedám, nech má aj sto strán kalendár, v dlani sa skrýva minca hnedá, viem, že je to ten správny dar. Rád dávaš dary, čo sú večné, samorast, mince, zopár kníh, nechceš dať z rúk dar, ktorý nečnie nad prácou kvetov od druhých, od druhých. Keď dnes večer hostia prídu, jeden z nich ti ruže podá, keď uvädnú, cítiš krivdu, povieš však len: „Aká škoda“. No ak máš dar nevädnúci, zbytočné sú tieto slová, veď správny dar vždy je súci, jeho tvár je stále nová. Na na na na ... No ak máš dar nevädnúci, zbytočné sú tieto slová, veď správny dar vždy je súci, jeho tvár je stále nová.