Mám ja lásku prevelikú, mávam pre ňu ťažké srdce, bôle, nosievam jej harmoniku, čakávam ju pri hudobnej škole. Monika je láska moja, myslieť na ňu stále sa mi žiada, som však plný nepokoja, neviem, či aj ona má ma rada. Hraj, hraj, harmonika hraj, hraj, hraj, hraj Monika, hraj, zaznej pieseň čarovná, čo srdca bôľ zarovná. Hraj, hraj, harmonika hraj, hraj, hraj, hraj Monika, hraj, šťastný som, keď naťahuješ len harmoniku, harmoniku, a nie mňa. Ale ja mám iné v pláne, až dokončíš tú hudobnú školu, budeš hrávať na organe melódiu proti môjmu bôľu. Áno, ja mám iné v pláne, nie, nemyslím vôbec na neplechy, ty budeš hrať na organe ja ti budem z lásky ťahať mechy. Hraj, hraj, harmonika hraj, hraj, hraj, hraj Monika, hraj, zaznej pieseň čarovná, čo srdca bôľ zarovná. Hraj, hraj, harmonika hraj, hraj, hraj, hraj Monika, hraj, šťastný som, keď naťahuješ len harmoniku, harmoniku, a nie mňa.