Občas ma privádzaš do rozpakov, na miesta okolo tých istých mien. Vždy máš veľkú chuť rozobrať to do detailov, stačí len málo a padáme do kolien. Tak sem tam premýšľam, čo sa to stalo. Veril som v to, že už nič necítim. A ty ťaháš ma od všetkého zlého, čo mňa by ti vzalo. A ja sa držím z celých síl. Ostanem tu, s tebou cez mraky vidím na hviezdy. Ostanem tu, kričím do všetkých strán, na plné hrdlo, dať to von zo seba všetko, jak ten blázon na kopci. Čo stojí sám... Ako dva oblaky uprostred oblohy. Málo kto, málo kto z dola hore k ním oči otvorí. Nevedia ako ich spája pomaly čas. Postav k ním rebrík, keď počuješ vnútorný hlas. Stojí to za výhľad z najvyšších bodov, po dlhom stúpaní do strmých schodov. Za hviezdami natiahnuť ruky a jednu si vziať. Ostanem tu s tebou, cez mraky vidím na hviezdy Ostanem tu, kričím do všetkých strán....