V krajine ľadu a snehu, kde raz žila mladá dáma, princezná so zlomeným srdcom, jej kráľovstvo sa rozpadlo na kúsky. Stratila svoju lásku ku kráľovi a jazdec zaodel všetko do čierneho, jednej tmavej noci jej ukradol úsmev, najvzácnejšiu vec, ktorú mala. Ak by sa pozrela hore, malá princezná, ak by sa pozrela hore, uvidela by... Ak sa by pozrela hore, malý zázrak, ak by sa pozrela hore, počula by melódiu "čo ti zobral čierny jazdec obávam sa, že to nedostaneš naspäť. Ale čo chcel najviac, to nedostal, nedostal tvoje srdce ani tvoju nádej. Ak sa pozrieš hore, uvidíš bieleho jazdca, modlitba pre teba na jeho ústach a vedľa neho, jazdí na jednorožcovi, v nebeskej uniforme, ktorá ti chýba." Mala by si žiť! Každý sen, ktorý máš, každý dych, ktorý si berieš, každá šanca je dar. Zlatko, mala by si žiť! Každý rok, každý mesiac, každý deň, každá hodina, každá sekunda, ktorú máš je dar. Mala by si žiť! Malá princezná žila sama, v zámku, v krajine jazier. Jej čas zabila písaním básní, ktoré nikto neprečíta. Ale jednej noci sa rozhodla, že napíše bielemu jazdcovi, napísala a požiadala ho o pomoc a on jej odpísal, rob ako hovorím: A tak otvorila svoje srdce, na chvíľu sa pozrela ku hviezdam. Biely jazdec jej naspäť odovzdal časti, jej srdcu chýbalo rozpútanie lásky. Mala by si žiť! Každý sen, ktorý máš, každý dych, ktorý si berieš, každá šanca je dar. Zlatko, mala by si žiť! Každý rok, každý mesiac, každý deň, každá hodina, každá sekunda, ktorú máš je dar. Mala by si žiť!