Príde niekto a pohne tým? Hýbte svojimi bokmi a rukami takto. Príde niekto a pohne tým? každý z vás, chyťte nejaké telo a hýbte sa. Vo svojej mysli sa vraciam späť, späť k svojim dávnym spomienkam, keď som spievala pesničky celé dni, dávno pred tým, než som vôbec vedela rozprávať, s tenučkým hlasom, hlukom čo rozbíja sklo. S vystrašeným pohľadom, ľudia si zakrývali uši, ja som ich len rozptýlila. No mne to bolo jedno, lebo moje piesne boli mojou modlitbou. Pomohli mi prežiť všetky moje dni s nejakou melódiou či vetou. Chránilo ma to od pocitu smútku. Chorus Hudba je môj život, ako krv, čo prúdi v mojich žilách. Nachádza si cestu k môjmu srdcu a tam aj zostáva. O pár rokov neskôr, už som tínedžérka a snažím sa nájsť vlastnú cestu. V mojom kostole ma požiadali, aby som odišla z cirkevného zboru a len sa modlila. V ten deň som spievala a jeden muž - veľká ryba z nahrávacej spoločnosti, s veľkým plánom a vybodkovanou čiarou na podpis mi povedal, aby som spievala.