Keď ku mne príde sen Vždy vchádzam do rozprávky Ticho jak biely tieň Prichádza z veľkej diaľky Na koči z bielych stúh Škriatok čo mávnutím všetko zmení Keď ku mne príde sen Vždy pritúlim sa k bábe Ležím a zrazu len Skĺznem jak po hodvábe Na ceste z krásnych dúh Na ktorej stojí hrad z bielych siení Sám kráľ ma víta vždy na nádvorí Sám hradnú bránu otvorí A v tom tisíc sviec sa rozhorí Vždy víta ma na nádvorí A celú noc len mne dvorí Až kým tých tisíc sviec dohorí. Noc čo noc býva v tom hrade bál A ja som vždy prvou dámou A mojim kráľom býva len kráľ Kým tých tisíc sviec zhorí na nádvorí Vždy keď odchádza sen Vraciam sa späť z rozprávky ticho jak biely tieň Prídem z tej krásnej diaľky Na koči z bielych stúh A vtedy sa zrazu hrad na dom zmení Sám kráľ ma pobozká vždy na nádvorí Sám hradnú bránu zatvorí A v tom tisíc sviec dohorí Keď ráno bránu zatvorí sám kráľ A do spánku sa ponorí Keď tých tisíc sviec dohorí. Sám kráľ ma víta vždy na nádvorí Sám hradnú bránu otvorí A v tom tisíc sviec sa rozhorí Vždy víta ma na nádvorí A celú noc len mne dvorí Až kým tých tisíc sviec dohorí.