vzalo mu to dych keď držal dych dostal dopis že im idú vziať dom budem mať dcéru kričí do vetra padá naho tiaž sveta ktorý sa nestará zapáli si cigaretu cíti ju na perách ide domov autom počas dlhej cesty ľutuje stiahol okno nahlas skríkol tlačí na pedále a modlí sa Bože pomôž nám hľadá dôvod sleduje ako slnko zapadá počuješ keď voláme tam kam padáme stojíme chrbtom k stene vrch našich pľúc spieva hallelujah kde bolesť a láska sa zlejú v krvi do jedného zlato keď všetko čo vidíš je tma padá to na zem všetci potrebujeme odpustenie práve ide okolo bola noc v pondelok pod pouličnými svetlami bude mať sedemnásť o sedem nocí vonku v lunaparku si kráča monotónne kopne si do fľaše prázdnej ako jej duša na ceste sama v dome čo je spolovice domovom dávajú jej tabletky aby sa zabila keď sa cíti opustená hľadá dôvod a sleduje ako slnko zapadá počuješ keď voláme tam kam padáme stojíme chrbtom k stene vrchol našich pľúc spieva hallelujah kde bolesť a láska sa zlejú v krvi do jedného zlato keď všetko vidíš v tme teraz padá na zem všetci potrebujeme odpustenie práve ide okolo všimni si tie zničené ulice vezmi si tieto zničené sny drž ma za ruku akoby sme kráčali slobodní povedz mi že sa to zmení vidím ti to v tvári nádej strach lásku vieru znovu makám do večera otročím aby som mal na zaplatenie nájmu preklínam kávu so snami ťažkými ako cement prichádzajú jeden po jednom tvár upadajúcej lásky píšem song s modlitbou keď posúvam poháre počuješ keď voláme tam kam padáme stojíme chrbtom k stene vrchol našich pľúc spieva hallelujah kde bolesť a láska sa zlejú v krvi do jedného zlato keď všetko vidíš v tme teraz padá na zem všetci potrebujeme odpustenie počuješ keď voláme tam kam padáme stojíme chrbtom k stene na vrchu našich pľúc ako ďaleko sme sa dostali kde bolesť a láska sa zlejú v krvi do jedného všetko čo potrebujeme je tak horko sladké bolesť ktorá nám otvorí oči aby sme videli zlato všetko čo vidíš je temnota teraz padáme na zem všetci potrebujeme odpustenie práve ide okolo