Starý muž Wrigley žil v tom bielom dome na konci ulice, kde som vyrastal. Mama ma zvyčajne posiala s vecami. Upevňovali sme priateľstvo. Strávil som pár dlhých liet na jeho starej hojdačke na verande. Hovorí sa, že bol vo vojne keď bol u námorníctva. Stratil manželku, stratil dieťa. Zlomený, a raz som sa ho spýtal. Ako si sa udržal od zblázenia? Povedal, uvidím svoju manželku a syna len to trošku potrvá. Spýtal som sa ho ako to myslel. Pozrel na mňa a usmial sa, povedal.. Zdvihol som moje ruky, zaklonil hlavu. Hľadal som viac a viac pravdy v slovách napísaných v červenej. Hovoria mi, že tu je viac pre život, než to čo dokážem vidieť. Oh verím.. Pár rokov neskôr som vyšiel školu, rozprával sa v jednu noc s mamou cez telefón. Dostali sme sa cez všetky klebety. Vstupy a výstupy z malého mestského života. Povedala, medzi rečou synak, starý muž Wrigley zomrel. Neskôr v tej noci, som tu ležal, myslel spätne. Myslel na všetky tie minulé a dlhé letá. Nevedel som či plakať alebo sa smiať. Ak tu bol niekto kto si zaslúžil lístok na druhú stranu, bol to ten láskavý starý muž, ktorý mi pozrel do oči, povedal... Vzdvihol som ruky, zaklonil hlavu. Prichádzam na viac a viac pravdy v slovách napísaných v červenej. Hovoria mi, že tu v živote je viac, než čo dokážem vidieť.. Nemôžem citovať knihu, kapitolu aleto verš. Nemôžeš mi povedať, že všetko konči v pomalej jazde pohrebného vozu. Vieš, som viac a viac presvedčený. Čím viac žijem, yeah nemôže to, nie , nemôže to byť.. Nie, nemôže to byť všetko čo tu je.. Keď zdvihám ruky, zakláňam hlavu. Nachádzam viac a viac pravdy v slovách napísaných v červenej. Hovoria mi, že je tu viac v živote než môžem vidieť. Verím, oooh, verím, oh. Veríš? Pretože ja verím. Verím. Verím. Verím. Verím