keď utopenú za vlasy ťahal
prúd
len tak
po zrkadlách riek na šíre more
v blankytnom nebi sa nad ňou znášal vták
akoby ju chcel vyniesť až hore
jej telo v pene v chladnom tichu rias
len ťažko stále viac a viac a viac
v ňom chaluhy a drobný morský plaz
aj smrť čo príde môže ešte viac
vždy večer bolo nebo ako dym
mŕtva spala tvár však mala inú
a ráno - modré nebo nad všetkým
dni a noci v mŕtvych stále plynú
keď celý morský svet jej vnikol do lona
jej biele kosti pozhasínal čas
sám boh ju k sebe povolal
tak ako zdochlinu čo nemožno nájsť
a celkom sám
celkom sám
odovzdal ju tmám
💬 Komentáre
Pridať komentár
Pozrieť v obchode →
https://www.rockandpop.eu/benatska-nabidne-lucii-chinaski-richarda-mullera-a-dalsi/
https://www.extra.cz/osudove-zeny-richarda-mullera-zpevak-se-pochlubil-krasnou-dcerou-emou-a-manzelkou-vandou-470c8
https://www.extra.cz/neuveritelna-promena-richarda-mullera-zpevak-odhodil-berle-a-vyrazne-zhubl-86046
https://www.rockandpop.eu/richard-muller-obnovil-kapelu-banket/
https://www.ireport.cz/multimedia/video/top-7-videoklipu-tydne-vesna-poprve-o-lasce-neobycejne-obycejna-lucie-bila-i-duet-richarda-mullera-s-darou-rolins
Pozrieť v obchode →
Pozrieť v obchode →
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵