žijeme vo svete , v ktorom nič nieje náhoda..
všetko je napísané v listoch ..myslím na Boha..
či ma bude život unášať ako letný vánok list..
či mi otvorí tie dvere.. čas za tebou už ísť..
tak posuňme to..ďalej veď so to nespraví samé...
neviem spávať s myšlienkou že je to dávno dané..
celý čas k sebe ukazujem cestu ako maják..
prečo nemôžme byť na tom tak isto my dvaja...
ja nemôžem žiť s tým .. že sa tu len klame..
ja nemôžem žiť s tým , čo mi srdce láme..
aj Keď to veľmi chcem..osud mi nepraje..
ničí to pocit čo hlboko z pekla je..
prečo sa trápime za to čo nestane..
a odkedy sú tieto pocity trestané..
držíš ma nad vodou a to si vážim..
už oddávna pre teba miesto si strážim..
ref.
Nemôžem žiť s tou vrelou túžbou k tebe..
ja nemôžem nájsť k tomu pravé odpovede..
a aj keď sa pokúšaš dať jej to najavo.
svet sa ti rúca .. prudko od základov..
ja nevládzem žiť s tým bremenom na sebe..
ja nemôžem veriť , že si nespadla z nebies..
dokáže ťa očariť jediným pohľadom..
ty si ten elixír ,ktorý ma ovládol..
práve keď kytica na stole vedla..
prišla si ty.. dala si jej dosť svetla..
duša MI prešla z chladu do tepla..
poď so mnou ku hviezdam rytmikou vetra..
len.... neviem či by si to chcela tak aj ty..
mám pocit že sú to všetko len moje sny...
pomaly zisťujem ,že je to naschvál..
a preto som život ja klamárom nazval..
lebo poctivý ľudia.. majú toho menej..
ako tí čo si nevážia krásu v tvojom mene..
prečo majú toho málo ľudia čo sa snažia...
ako tí čo z tvojho srdca neúprimne ťažia...
došiel som na to a už to viem je naspamäť..
život je zvláštny ,po kým nezastane..
že prečo ľudia trpia hlavne kôli láske..
lebo pocity zo srdca sú schované v maske..
ref.
tak podaj mi ruku a odleťme do ríše..
my sme kvet ktorý sa vo vetre kolíše..
snažím sa ale si na druhom brehu..
chcem ti dať pod stromček lásku a nehu..
ja hádžem ti lano , ktoré tvoje oči nevidia..
no budem pri ňom , pokým sa ho tvoje ruky nechytia..
tak čakám ťa za dverami od ktorých kľúče..
máš len ty..no zatiaľ vidím iba lúče..
Respot:
Respot:
