Jedno mesto v údolí
v obkolesení hôr,
vietor láme sny,
prehluší Rock’n’Roll.
A dni sa plížia
tak idylicky
a každý z nich
túži sa tým prehrýzť.
On je inžinier, elektrický smer, eklektický svet
nosí v sebe, oni žijú v schéme
a plytké porozumenie je.
Ona je bláznivá do kníh,
má botník plný balerín,
zmyselná vo veršoch, v hlave treskot
zo všetkých tých mámení.
Oni milujú svojich blízkych
a svet je nádherný,
rovnako radi, ehm, nasledujú výzvy mámení,
lebo vo vnútri sa cítia byť divokí tak,
že tá klietka ich trýzni,
spolu sa utekajú zblížiť, počas tých psích dní.
ref.:
Medzi mysľami iskria, ach, tie bláznivé procesy,
na spánky tepe desatoro vášní.
Ulice plné hriechu a posmutnelých procesií,
kým príde koniec sveta, spolu zažijú to posledný raz.
Všetky tie bláznivé procesy,
kým príde koniec sveta, čo je ich, zažijú posledný raz
ten rauš, rauš, rauš.
II.
On je jasný “služobná cesta”, ona má “pohovory”,
auto sa motká cez hranice mesta, kde každý pohľad bolí,
obidvaja vedia, kde majú prespať, výčitky, všetko zhorí,
stratia sa ešte dneska v anonymite metropoly.
Čízkejky a byliny vo vode s cukrom v šialených hipsta
cafés,
keď príde večer zlokotov a katarzií, budú sa dívať na
stejdž,
keď ich zahalia tie klubové svetlá, pózeri, decká,
cíti jej sladký dych, drink Sex on The Beach, bozky a
dotyky na wéckach.
Pán taxikár našiel hostel (ou yeeeaaah),
oni mlčia na izbe v spodnom prádle pri gandži a vodke,
od očí spravil jej jazykom vlhký pás až dolu,
a on sa leskne a hýbe, ako dýcha, zrýchlené tempá a
dych a...
ref.
III.
Ráno je dlhé a do postele sa vkráda spleen,
možno preto, lebo nebo je mliečne a zlovestné
jak v strielačke Doom 3 (Doom 3).
Z tej opice sú hlúpi a vnútri okupujú kúty,
v ktorých sa dúfajú skryť, keď víkend sa hrúti do rutiny
budúcich dní.
Treba vypadnúť von z toho klaustra,
víkendové ulice sú čisté od ľudí a špinavé špakmi
a pocuchaný podivín pýta si drobné a hovorí s vtákmi.
Oni kráčajú rýchlo, vyrovnať hladiny, objednať pár pív,
sadajú k rieke na promenáde, jogger beží za šťastím.
Snaží sa nahonobiť serotonín, aj im zásoby došli,
vo vzduchu visí koniec, najprísnejší zo všetkých možných.
On sa otočí k nej, vraví, že toto je posledný trip,
nový džob v zahraničí, zaistí mu rodinu... (strih)
... ona nevraví nič, ale úsmev čo špúli, patrí slobodným,
nemajú osud a spoločné nič, iba to, že sú si podobní.
Nahmatá kľúč čo pasuje do dverí motela, dvíha ho k
perám,
čaká ich posledá nahá neha, už temnejú svetlá...
ref.
|
Got Blue Balls:
The Subways:
Jaga Jazzist:
