S bázňou sa dívam na zázrak,
čo sa volá sa môj syn,
v hrdle mám neznámy pocit,
čo zadúša a chvie stíchly hlas.
Tak teda toto je šťastie,
tie slzy a tá vrúcnosť pokorná,
ó, ďakujem za toto poznanie,
ďakujem.
S bázňou sa dívam na zázrak,
čo sa volá sa môj syn,
plačem od šťastia, čo páli
a pohládza mi srdce boľavé.
Vyšiel si z neho a z túžby,
čo nazýva sa láska,
ó, ďakujem,
syn môj, ďakujem.
Voniaš spánkom, voniaš mliekom,
bezbranný a strašne krásny,
včera iba plachá túžba
a dnes poznám tvoju tvár.
Voniaš spánkom, voniaš mliekom,
máš päť prstov a pár očí,
tie sa budú za mňa dívať,
aj keď svoje zatvorím.
Myslím na kroky a cesty,
ktoré ťa povedú,
myslím na radosť a na bolesť,
aj tú mi nechtiac dáš v jeden deň.
Taký je život, že raníš
aj toho, kto ťa najradšej má,
hmm, ja to viem, ja ti odpustím.
Voniaš spánkom, voniaš mliekom,
bezbranný a strašne krásny,
včera iba plachá túžba
a dnes poznám tvoju tvár.
Voniaš spánkom, voniaš mliekom,
máš päť prstov a pár očí,
tie sa budú za mňa dívať,
aj keď svoje zatvorím.
Na na na na..., hmm, hmm.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
