|
|
Francis Cabrel - Assis Sur Le Rebord Du Monde Francis Cabrel - Assis Sur Le Rebord Du Monde |
| Ak si dobre spomínam,
Vravieval Boh v jednom kúte neba
Začal som jeden príbeh
Na novej planéte, celkom modrej
Modrej, aby si ju nikto nepomýlil
Pôjdem si sadnúť na kraj sveta
Pozrieť, čo z neho ľudia spravili
Prechodne som tam dal ľudí
Zmiešal som farby
Naučil som ich deľbe
A oni to opakovali naspamäť
Stále! Všetci stále v jednom kruhu
Pôjdem si sadnúť na kraj sveta
Pozrieť, čo z neho ľudia spravili
Spomínam si, že som to povedal ľuďom
Potom som vysadil jablone
Z ktorých si každý s dobrým srdcom bral
A všade, všade som dal hlboké rieky
Pôjdem si sadnúť na kraj sveta
Pozrieť, čo z neho ľudia spravili
Zrazu sa celé mesto zastaví
Zdá sa, že rieky narástli
Deti sa približujú, znepokojujú
A pýtajú sa, prečo všetok ten hluk
Bezpochyby to Boh so svojou bielou bradou
Boh si prišiel sadnúť na kraj sveta
A plače, že ho vidí taký, aký je!
|
| |
