Svet je ako veniec z trávy slnka záblesk trblietavý. A človek steblo úbohé na belasej oblohe. Výkričník na konci vety, obrys temnej siluety. A nôž ho ostrím pohladí, v rozmazanom pozadí. Ref.: Svet je ako divá rieka, človek stojí na plti, do plte mu voda vteká až ju celkom pohltí. To slnkom vždy prv než spálil obrys temný, meravý píše svoje iniciály do zahmlenej diaľavy, diaľavy. Pocit ktorý ako káva, chvíľu na mne pretrváva. Rozleje sa na duši, než ju iný osuší. Ref.(2x): Svet je ako divá rieka, človek stojí na plti, do plte mu voda vteká až ju celkom pohltí. To slnkom vždy prv než spálil obrys temný, meravý píše svoje iniciály do zahmlenej diaľavy, diaľavy.