CPo ceste kráča dievčatko, Edims kyticou čerAvených ruA7ží
Dmirozmýšľa nad niečím, no len nakrátko, Ddimčosi ju Gv srdiečku G7súži,
Cpozerá rovno Amipred seba, Dmijej pohľad sa DdimzamysGleným Czdá.
Krok za krokom ide si, zrazu akoby niekto trhol ňou,
zrazu ju čosi vydesí a hľadá cestu domov,
žiadny šum jej pokoj nedá, jej pohľad sa zamysleným zdá.
Kam kráčaš , pýtam sa, neboj sa môžeš sa mi zveriť,
kde sa tu vzala toľká krása, tomu nemôžem uveriť,
červené ruže do ruky mi dá, jej pohľad sa zamysleným zdá.
Dobrý deň, ujo – riekla mi a stále dívala sa v jednu stranu,
prešiel som jej po vlasoch rukami a smutne díval som sa na ňu,
to dievčatko nevidí vôkol seba, jej pohľad sa len zamysleným zdá.
Po ceste kráča dievčatko, s kyticou červených ruží,
rozmýšľa nad niečím no len nakrátko, čosi ju v srdiečku súži,
pozerá rovno pred seba, jej pohľad sa zamysleným zdá.
|
Allan Mikušek:
Allan Mikušek:
