Sama (On my own) Sama predstieram, že je po mojom boku celkom sama s ním prechádzam sa až do rána. Bez neho, cítim okolo seba jeho ruky a keď stratím niť, zavriem oči a ... on ma našiel. V daždi chodník žiary ako striebro, všetky svetlá sú zahmlené v rieke, v tme sú stromy plné hviezdneho svetla a všetko, čo vidím sme on a ja navždy a naveky... A ja viem, že je to len v mojej mysli, že sa prihováram sebe a nie jemu a hoci viem, že je zaslepený stále vravím, že pre nás existuje nádej. Milujem ho, ale keď sa noc skončí, je preč, rieka je len rieka. Bez neho, svet okolo mňa sa mení, všade sú holé stromy, ulice plné cudzincov. Milujem ho, no každým dňom sa učím, že celý svoj život som iba predstierala. Bezo mňa, jeho svet bude ďalej plynúť, svet, ktorý je plný šťastia, ktoré som nikdy nepoznala. Milujem ho... milujem ho... milujem ho... ale iba sama...