Sedím tu s konečným súčtom vieš ty čo, dám si s ním načas môže to byť dobre, ale mohlo by to byť aj zle idem sa z toho zblázniť oh Sedím tu ako taký pomätenec vieš čo nerob si z toho hlavu áno, možno som ten pravý a možno nie ale nerezonujeme spolu Robí ti dobre nazerať hloboko do môjho stiesneného pohľadu tak teda mám veľké prekvapenie ty si, na koho sa zameriavam ty prostý hlupáčik som na hranici šialenstva ale počkaj ešte minútu či si to ty alebo ja zamkni ma, ak som ti urobil zle nikdy mi nebudeš rozumieť Bluesové smutné more, nechcelo by si radšej mňa? Bluesové smutné more, nechcelo by si si na mne pochutnať? Žijem uvoľnene, nie práve statočne Bluesové smutné more, nechcelo by si ma chrániť? Za (neprajných) decembrových dní som si vytvoril ideál, nemôžem ho dosiahnuť, nájdem si iné cesty. Opomeň vietor a opomeň sneh musíš ma nechať ísť Sedíš tu ako pomätenec chceš vedieť čo (teraz) nech ťa to nezmôže Možno mám pravdu a možno sa mýlim Želal by som si cítiť to rovnako ako ty