Horou
Emi, C, D, H7 Emi, Ami, D
Emi, C, D, H7 Emi, Ami, D
EmiStromy, živé Cruky zeme Dchcú sa dotknúť H7hviezd.
V ich Emilistoch nikdy Aminenájdeme Dpríbehy laní a H7prázdnych miest.
EmiStromy, pokorné Cramená Dprichýlia s láskou H7vtáči spev.
Vždy Emizabolí vetva Amizlomená. DOdpustia pýchu aj H7všetok hnev.
AmiHorou sa stopy stratia, H7ľudský pach vdýchne kôra stromov.
AmiHorou všetko onemie, divoké Dsrdce, len tam cítiť doH7mov.
HoEmirou, tep Cmôjho srdca Dtúži večne H7znieť.
HoEmirou, Cnesie sa raz Dozvenou. H7
HoGrou, ňou Cvedia ľudské Dústa oneH7mieť.
EmiHorou, Chorou, hoDrou.
Stromy, perina z listov, noc sa ňou vždy zakryje.
Volajú ma cestou tienistou, tam, kde ma tôňa ukryje.
Stromy, paže mohutné, chrámy mocných síl.
V zime pod snehom stromy zohnuté ochotne stoja do posledných chvíľ.
Horou sa stopy stratia, ľudský pach vdýchne kôra stromov.
Horou všetko onemie, divoké srdce, len tam cítiť domov.
Horou, tep môjho srdca túži večne znieť.
Horou, nesie sa raz ozvenou.
Horou, ňou vedia ľudské ústa onemieť.
Horou, horou, horou.
CTam mám korene, tam sa Dzastavím, tam chcem Emispočinúť.
Tam sa Cuzdravím, tam moja Dhrdosť môže Emiv tichu zahynúť.
Tam je Cprímerie, tam sa Dodovzdám, tam sa Eminestratím.
Tam moja Cduša, na konci Dvšetkého, v Apokoji odleH7tí.
Horou, tep môjho srdca túži večne znieť.
Horou, nesie sa raz ozvenou.
Horou, ňou vedia ľudské ústa onemieť.
Horou, horou, horou.
Horou, horou, horou.
|