HOROU
Začiatok:(2x)
Emi, C, D, Hmi
Emi, C, D
EmiStromy, živé Cruky zeme,
Dchcú sa dotknúť Hmihviezd,
Emiv ich listoch nikdy Cnenájdeme,
Dpríbehy laní a Hmiprázdnych hniezd.
Stromy, pokorné ramená,
prichýlia s láskou vtáčí spev,
vždy zabolí vetva zlomená,
odpustia pýchu aj všetok hnev.
Horou sa stopy stratia,
ľudský pach vdýchne kôra stromov.
Horou všetko onemie,
divoké srdce len tam cíti domov.
R:
HoEmirou… tep Cmôjho srdca Dtúži večne Hmiznieť.
HoEmirou… Cnesie sa hlas Dozvenou.
HoEmirou… ňou Cvedia ľudské Dústa oneHmimieť.
HoEmirou…, hoCrou, hoDrou.
Stromy, perina z listov,
noc sa ňou vždy zakryje,
volajú ma cestou tienistou,
tam, kde ma tôňa ukryje.
Stromy, paže mohutné,
chrámy mocných síl,
v zime pod snehom skromne zohnuté,
ochotne stoja do posledných chvíľ.
Horou sa stopy stratia,
ľudský pach vdýchne kôra stromov.
Horou všetko onemie,
divoké srdce len tam cíti domov.
R:
Horou… tep môjho srdca túži večne znieť.
Horou… nesie sa hlas ozvenou.
Horou… ňou vedia ľudské ústa onemieť.
Horou, horou, horou.
Tam mám Ckorene, tam sa Dzastavím, tam chcem Emi spočinúť,
tam sa Cuzdravím, tam moja Dhrdosť môže v Emi tichu zahynúť,
tam je Cprímerie, tam sa Dodovzdám, tam sa Emi nestratím,
tam moja Cduša na konci Dvšetkého v Hmipokoji odletí.
R:
Horou… tep môjho srdca túži večne znieť.
Horou… nesie sa hlas ozvenou.
Horou… ňou vedia ľudské ústa onemieť.
Horou, horou, horou.
Horou, horou, horou.
|