BRATISLAVA. „Keď sme nacvičovali jeho pieseň Prekliate železo, pozrela som sa na deti a v ich očiach som videla slzy.
V piesňach Veljo Tormisa do seba jednoducho všetko zapadalo,“ povedala o diele estónskeho skladateľa Amy Aamodtová, riaditeľka školského zboru v Portlande.
Ničomné železo, hlodavec kostí
Skladba Prekliate železo je spomienkou na hrôzy vojny, ktorú Tormis zložil pre zbor a bubon. Speváci v nej podľa jeho inštrukcií šepkajú a zavše kričia, čím zdôrazňujú silu piesne. V estónskom originálne sa spieva: „Ty ničomné železo, pojedač mäsa, hlodavec kostí!“
Veljo Tormis sa narodil v obci Aru v grófstve Harju na severe Estónska. Do kontaktu so zborovou hudbou prišiel už ako malý chlapec, keď sa s rodinou presťahovali a jeho otec začal pracovať ako kostolník.
Ich domov bol plný hudby – rodičia radi spievali staré ľudové piesne a obdivovali aj moderné skladby pre spevácke zbory.
Zázračné dieťa vystriedalo otca
Organ mali aj doma, a tak sa na ňom chlapec veľmi rýchlo naučil hrať. Netrvalo dlho a na nedeľných omšiach sa za organom už striedal s otcom. „Miestne tety ma považovali za zázračné dieťa,“ spomínal neskôr Tormis. „Vôbec som nebol zázračný, hrať som začal dosť neskoro.“
Tormis študoval hru na organ na hudobnej škole v Talline, neskôr sa tu zapísal aj na konzervatórium. Na zásah Sovietov, ktorí si hru na organ akosi automaticky spojili s náboženstvom, sa v Talline s výučbou organu prestalo. Doštudoval paradoxne na konzervatóriu v Moskve.
Svoje skladby označoval ako snahu udržať nažive ľudí, kultúru a jazyky. „To nie ja využívam ľudovú hudbu. Ľudová hudba využíva mňa,“ povedal Tormis o svojich albumoch.
