Matisyahuove skladby majú zvláštnu atmosféru. Vďaka nej som sa po dlhom čase dostal k platni, ktorá ma uchvátila. Aj napriek tomu, že o jej autorovi som nič nevedel.
Prvýkrát som Matisyahua počul v rádiu. Iba jednu pieseň. Odvtedy som si dookola pospevoval gitarový motív, ktorý v nej znel. ,,Aký je to štýl? Odkiaľ sa berie? Čo je to za reggae?" pýtal som sa sám seba. Tá pieseň mi nešla z hlavy. Zapáčila sa mi, aj keď dodnes neviem definovať, o aký žáner vlastne ide.
Matisyahu dokázal, že židovská hudba sa dá spojiť s jamajskou, hoci na prvé počutie majú k sebe poriadne ďaleko. Ich symbióza znie netradične. Ale práve hudobná inakosť, ktorá plynie z albumu Youth, ma zaujala a prekvapila.
Keďže nie som príliš dobrý angličtinár, texty jeho piesní nerozoberám. Niektorým frázam rozumiem, iným nie. Intenzívnejšie však vnímam pocity, ktoré z Matisyahuových piesní vyžarujú. Páčia sa mi. Preto nerobím rozdiel medzi jeho muzikou a slovami.
Jamajská hudba má v sebe veľké čaro. Matisyahuova platňa ma utvrdila v presvedčení, že raz nahrám reggae album aj ja. Sú ľudia, ktorí reggae nemajú radi. A sú ľudia, ktorým reggae vadí. Ja reggae milujem.
