Začalo sa to pozvaním na festival, nakoniec sa zrodilo celé turné. Pre skupinu Longital nič neobvyklé, hráva často, lenže tieto koncerty boli v Amerike.
South by Southwest je jeden z najväčších amerických festivalov. Čo to znamená? Vždy na jar sa v Austine počas necelého týždňa v deväťdesiatich kluboch prestrieda vyše dvetisíc muzikantov.
Aj pre bratislavskú skupinu Longital to bola neuveriteľná predstava, ešte neuveriteľnejšie sa im zdalo, že by sa tam mohli ocitnúť aj oni a predtým odohrať sedem ďalších koncertov po Amerike.
Nájsť správnych ľudí
„Na ten festival sme chceli ísť už dávno, ale prihlásili sme sa až teraz. Ukázať sa tam niečo znamená," spomína gitarista a hráč na elektroniku Daniel Salontay. „Nečakali sme, že nás vyberú, lebo sú kapely, ktoré sa o to snažia roky. Keď sme dostali pozvánku, povedali sme si, prečo sa v Amerike nerozohrať na ďalších koncertoch."
Zisťovanie, čo všetko okrem pracovných víz to znamená, trvalo niekoľko mesiacov a Longitalu to prinieslo ďalšiu skúsenosť s profesionálnym biznisom: „Pre Američanov sú veci, ktoré sa dajú ťažko žánrovo zaradiť, exotické, tak sme sa dali dokopy s ľuďmi, ktorí propagujú world music. Správna agentúra dokáže posunúť „inú" hudbu otvorenému publiku," hovorí basgitaristka a speváčka Šina. „Urobili s nami dvojhodinový pohovor, po ktorom pripravili promo texty vypichujúce našu inakosť. A potom nás začali hrať rádiá, napísalo sa aj niekoľko recenzií. Veľa sme sa pritom naučili, aj o sebe."
Druhou dôležitou osobou bola americká agentka, ktorá vybavila päť koncertov na severovýchode krajiny, ďalšie dva si kapela dohodla cez Igora Mikolášku v Chicagu, jeden si vybavila sama. Turné bolo náročné, nie však pre veľké presuny.
„Celú Ameriku sme obehli vlakmi. Sú pohodlné, je tam dokonca vyhliadkový vagón. Cesta z Chicaga do Austinu napríklad trvá dvadsaťosem hodín, ale prišli sme tam úplne zrelaxovaní."
Práca ako dovolenka
Keď skupina spievajúca po slovensky koncertuje v zahraničí a nejde o festival, takmer vždy je to dobrodružstvo s neistým koncom. Longital zažili zlomový večer v Cambridge. Šina: „Dovtedy sme sa celé dni vždy šetrili, aby sme boli večer čerství, potom príde pár ľudí. Sú veľmi dôležití, lebo oni tú našu správu majú dostať, ale my sme sa chystali ako šialenci. Zrušili sme koncert, pozvali sme tých, čo prišli, na pivo. Vtedy sme si povedali a odteraz sme na dovolenke a začali si užívať."
S tým súhlasí aj Dano: „Očakávania sú niekedy prekážkou v tom, aby sa veci diali prirodzene. Treba byť vždy v každom momente prítomný a pracovať so situáciou, ktorá príde. Zistiť, kto s nami súvisí, či už ľudsky alebo hudobne. Vždy je nejaký dôvod, prečo sa človek ocitne v konkrétnej situácii. Odvtedy sa veci začali diať."
Turné malo záver v Austine. To boli najdôležitejšie vystúpenia. Okrem oficiálneho koncertu zahrali Longital ďalšie dva. „Útok na účastníkov festivalu začína už od obeda. Aj popoludňajšie koncerty navštevujú dôležití ľudia, ktorí potom pošlú alebo privedú ďalších. Super je aj to, že kto nestihne kapelu, ešte má dve šance," vraví Dano a Šina dodáva detaily: „Každý má štyridsať minút a musí zaútočiť naplno. Nie je čas vybavovať sa, treba hrať najväčšie hity".
Pesničky vo vzduchu
Longital strávili v Amerike dvadsaťdva dní. Za ten čas zažili, čo tam znamená úspech pre muzikanta: „Úspech je, keď príde dvadsať ľudí a kúpia si dvadsať cédečiek. Alebo keď hrá za večer päť kapiel, vždy sa organizátori v bráne návštevníka spýtajú, na ktorú ide, a tej potom odovzdajú peniaze. Raz nám niekto nechal sto dolárov. Inak majú kapely oveľa tvrdšie podmienky ako u nás, aj preto, že je tam strašne veľa výborných muzikantov. Ale keď sa niekto presadí, zvalcuje celý svet."
Predaj cédečiek samozrejme nepokryl celé náklady, ale bratislavská dvojica svoj pobyt v Amerike považuje za investíciu, ktorá jej priniesla cenné kontakty a skúsenosti. „Naučili sme sa byť ešte viac trpezliví a zistili sme, že ak sa rozhodujeme podľa srdca, život nám prihrá tie správne náhody."
Longital môžete najbližšie vidieť na pódiu zajtra - v Múzeu obchodu v Podunajských Biskupiciach v Bratislave. A ďalších koncertov bude dosť, Šina s Danom sú totiž presvedčení, že „pesničky musia byť stále vo vzduchu".
