SME

Čo zostalo po Karlovi Krylovi

Tento mesiac uplynulo dvadsať rokov od smrti, o mesiac by mal sedemdesiatku. Dve okrúhle výročia sú dobrou príležitosťou pripomenúť si najznámejšie pesničky a menej známe udalosti zo života českého pesničkára.

Karel Kryl (12. 4. 1944 - 3. 3. 1994). Na archívnej snímke počas koncertu na bratislavskom námestí SNP v decembri 1989.Karel Kryl (12. 4. 1944 - 3. 3. 1994). Na archívnej snímke počas koncertu na bratislavskom námestí SNP v decembri 1989. (Zdroj: TASR)

Tento mesiac uplynulo dvadsať rokov od jeho smrti, o mesiac by mal sedemdesiatku. Dve okrúhle výročia sú dobrou príležitosťou pripomenúť si najznámejšie pesničky a menej známe udalosti zo života českého pesničkára, ktorý sám seba definoval slovom „polokacír“.

Keď sa na záver dokumentu Mollové tóny Karla Kryla v roku 1992 mladý moderátor spýta: "Kto vlastne ste? Definujte sa," spevák sa najskôr rozosmeje, potom zvážnie a po vete: „Ja vám to poviem,“ spustí:

Kdo jsem? Jen bezvýznamný

zatrpklý pária.

Ten druhý přebírá

vítězství, pocty, ceny.

Mé já - je nevíra;

půlkacíř, uřícený

z útěku před citem,

před láskou, před pohodlím...

Jde jaro do léta nie je pesnička, ale báseň. Práve ona otvára album Dvě půle lunety aneb Rebelant o lásce, ktorý vyšiel onedlho a je jeho spoločným, málo známym dielom s Mariánom Vargom a hudobníčkou aj herečkou Danielou Bakerovou. Oni recitujú, Varga medzitým preluduje. Slovo a hudba sa nahrávali samostatne, čo Kryl nikdy nerobieval.

Dnes sa to dá brať ako rozlúčka so spoločným štátom, ktorý zanikol 1. januára 1993, aj ako jeho rozlúčka. Legendárny pesničkár zomrel 4. marca 1994. O pár týždňov by oslávil sedemdesiatku, ideálny čas pozrieť sa, čo po ňom zostalo.

Potkal jsem svou tchýni

na mostě v Bechyni

vítr jí rozfoukal

drdol

Moje milá tchýně

kráčela si líně

neboť si koupila

sidol...

Takto sa začínal text prvej pesničky, ktorú zložil. Ako spomína v knihe Krylogie, bola nadlho jediná, lebo pred maturitou sa venoval najmä písaniu básní. Naznačuje len jednu jeho polohu, ktorú najvýraznejšie neskôr pripomenula zbierka Jedufky. Ale poďme postupne.

Narodil sa v Kroměříži a rýchlo si musel zvyknúť na samostatný život. Keď „predvoj robotníckej triedy“ zničil rodinné kníhtlačiarske stroje, ktoré odolali aj nacistickej okupácii, rodina sa sťahovala. Otec mu ešte stihol dať za vysvedčenie gitaru („keby tušil, čo tento špás bude stáť nervov, kúpil by mi asi radšej sušienky alebo čo“) a komunisti následne poslali Kryla seniora budovať Novú hutu Klementa Gottwalda.

Hoci sa dobre učil, ako syn z buržoáznej rodiny nemal nárok na vysokú školu. Po štúdiu keramiky v Bechyni dostal umiestenku do továrne v Tepliciach. Po večeroch sa venoval divadlu a hudbe. Už vtedy sa odlišoval od ostatných: „Objavil som jazz, nie džez, skutočný nefalšovaný jazz, čo mal vplyv aj na moje odjakživa nekolektívne správanie k spoločnosti. Mládež dovtedy sčasti išla po rocku, z tej druhej holdovala Suchému so Šlitrom. A tak, po prvýkrát samostatný a na vlastné zdroje odkázaný, načúval som Count Basiemu, Charliemu Parkerovi a zamiloval som sa do dámy. Lady Day, Billie Holliday.“

Napísal pár piesní a musel narukovať. K útvaru protivzdušnej obrany, kde sa bez výstrahy strieľalo na narušiteľov. Jediným šťastím bolo, že sa dostal do kultúrnej úderky „s pásmom polopoézie a pesničiek nálet na blbých“.

Dotyčný profesor

oděný v mundúru

už mě teď nenutí

udělat maturu

Na hlavě s pomádou

začal si s armádou na válku hrát...

Už vtedy vedel pomenovať pocity a veci, ktoré zostávajú nadčasové. V roku 1968 napísal len niekoľko slávnych textov – ako priamy zážitok z augustového okupačného dňa vznikli Bratři a Bratříčku, nevzlykej.

Najznámejšie skladby zložil dávno predtým. Kráľ a klaun vznikol za pár minút v krčme, kde chcel otcovi dokázať, že texty piesní nemusia byť len tliachaním, Anděl a Jeřabiny pri cestách s kamarátom po republike, viac než rok pred augustom ´68. Sú to mrazivé obrazy drsnej zrážky poézie s realitou, nie konkrétne zážitky.

Pod tmavočervenými jeřabinami

zahynul motýl mezi karabinami

Zástupce pro týl

šlápl na běláska

Zahynul motýl

jako naše láska.

Na břehu řeky roste tráva ostřice

Prý prišli včas, však vtrhli jako vichřice

Nad tichou zemí

vrčí netopýři

a národ němý

tlučou oficíři...

V roku 1967 zložil aj ďalšie najslávnejšie skladby, z ktorých dodnes mrazí. Normalizačné nálady a časy predvídajú Morituri te salutant, Pieseň pre neznámeho vojaka či Veličenstvo kat.

Na korouhvi státu

je emblém s gilotínou

Z ostnatého drátu

páchne to shnilotinou

V kraji hnízdí hejno krkavčí

lidu vládne Mistr Popravčí...

To už sa od rodičov z Nového Jičína cez Olomouc dostal do Prahy. V januári 1968 sa stal spolupracovníkom televízie, „takým lepším ťahačom káblov“, a pesničky mali pauzu. „Namojdušu, nezostávalo času na písanie, dalo sa čítať a žiť. A verte, že hltavo. Karlov most sa premenil na Montmartre. Predávali sa obrázky, knižky, spievalo sa a hralo, policajní príslušníci boli zrazu usmievaví a zhovievaví... A potom prišli manévrovať.“

Vojská najskôr počul. O polnoci, na dovolenke v lese na severnej Morave, začali hučať veľké lietadlá. Ráno vyrazil vlakom, popri trati jeden tank za druhým, trikolóry, plač.

Za pár hodín nahrané a odvezené do rozhlasového štúdia v Ostrave. „Nik nemal čas na rozprávanie. Ani neviem, kto tie pásky prevzal. A potom už nebolo času na písanie pesničiek. Písali sme plagáty, množili letáky.“

Do Prahy sa dostal až o mesiac. Uvidel „onú El Grečkovu fresku na Národnom múzeu. Obhorené a polámané stromy, poškodené budovy. Aj znak istej depresie, dostavujúcej sa po dlhom vypätí...“

Politici zohli chrbát pod nátlakom Moskvy, atmosféra Pražskej jari začala miznúť. Jeho kariéra sa však zvrtla. Bratříček vyhral hitparádu a na jar 1969 Krylovi ešte stihol vyjsť debutový album s čiernobielou fotografiou chlapca s namaľovaným terčom na chrbte. Ale doba sa menila. Prichádzala Rakovina.

„Písal som túto pesničku pozvoľna, bez náhlivosti, trvalo to dobré tri mesiace, v tom zimnom predjarí a mrazivej jari 1969, ktoré nezohrial ani plameň pochodne Honzu Palacha. Ba ani víťazstvo nad Sovietskym zväzom v hokeji nepomohlo. Nakoniec, ako inak v národe, v ktorom umelci, filozofi či športovci suplujú na hodinách politiky.“

Hitparáda sa skončila, začali odpadávať aj koncerty či pozvania mladého pesničkára do rozhlasu a televízie. Dostal sa však prvýkrát do cudziny – hrať ho zavolal nórsky študentský zväz. Čaro nechceného, pri prestupe na letisku v Kodani musel použiť nenávidenú ruštinu, lebo iným jazykom sa dohovoriť nevedel.

Prišla ďalšia menej známa kapitola – účasť na Bratislavskej lýre. „Prvý raz sa ukázalo, kde sa vyskytuje vozíček demokratizácie. Zabŕdal do bahienka ústretového predposratia,“ spomínal. Pesničku Rakovina aj väčšinu ďalších návrhov mu zatrhli. Prešiel Posledný Moravan, vedenie festivalu presvedčil, že ide o historickú tému. „Prial by som vám vidieť tváre organizátorov, keď som dospieval. Potlesk bol pridlhý aj preto, aby sa nedalo pridávať“.

Pôvodný plán mal venovať sa namiesto hudby načas štúdiu dramaturgie na FAMU, kam ho prijali, ale prišlo výročie augustovej okupácie. „Potuloval som sa po Václaváku. Niečo sa malo diať. A dialo sa... Za oboma rohmi Ľudové milície a špeciálka bezpečnosti s bielymi helmami. Slzný plyn, zastavená doprava, kontroly preukazov, zatýkanie. Gustapo... Vrátili sa po dvoch týždňoch. Ostrihaní dohola, ešte s modrinami a s očami – ako to povedať? Roztekavými. A so strachom v nich.“

Druhé pozvanie do cudziny si sám predĺžil na dvadsať rokov. V Nemecku po koncerte požiadal o azyl. Exil nikdy neoľutoval. Debutovú platňu nahral znovu – ako živý koncert, urobil niekoľko ďalších, začal pracovať v rádiu Slobodná Európa, kde mal vlastný program Krylogie, písal aj o športe, učil sa po nemecky, po tridsiatke začal študovať dejiny umenia na univerzite.

Prvýkrát sa oženil, s Češkou – emigrantkou, bláznivo zamilovaný písal ceruzkou na obočie básničky na zrkadlo (neskôr vyšli ako kniha), no našla si iného. S rozchodom sa nedokázal vyrovnať: „To nebol obyčajný milostný vzťah, ale stav duše. Odhodlanie s niekým zostarnúť. Preto to bolo také bolestné, keď to nevyšlo. Na duši mi zostala jazva, ktorá sa nezacelí.“

Jaziev začalo pribúdať. V roku 1971 mu za železnou oponou zomrel otec, v roku 1977 ho zase sklamalo, keď mnohí jeho kamaráti podpísali antichartu. Dianie v „Ťěžkoslovensku“ stále sledoval, ale na vlasť dokázal myslieť aj inak, ako dokazujú veselé parafrázy ľudových piesní a českých klasikov.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3D4A na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 266
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 548
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 13 069
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 012
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 665
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 517
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 027
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 290
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 862
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 670
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 482
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 383
  6. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 152
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 989
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 7 853
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu