Košická kapela Nocadeň má vonku novinku v podobe singla Možno, ktorý sa bude nachádzať na pripravovanom šiestom albume. O hudobnom smerovaní formácie a životnej speváckej forme, ale aj o kríze v hudobnom priemysle sme sa porozprávali so spevákom Rasťom Kopinom a bubeníkom Petrom Gufrovičom.
Peťo: Možno vznikla a bola nahratá v roku 2014, takže je to Nocadeň 2014. Tento experimentálny pop sa nás už dlhšie drží a vyzerá to na dlhé partnerstvo. Každopádne sme radi, že skladba zaujala, možno prekvapila, možno zaskočila, možno, možno, možno...
Rasťo: Skladba má celkom zaujímavý príbeh a prešla výrazným prerodom.
Takže znela niekde na začiatku úplne inak?
Peťo: Oproti pôvodnej verzii prešla doslova plastickou operáciou.
Rasťo: Poprehadzovali sme dosť drasticky jej pasáže, plus sa tam menila rytmika. Nechceli sme sa opakovať a robiť to podľa nejakej "nocadeňovskej" šablóny. Takže sme ju celú kompletne "poprešívali".
Peťo: Podstatné je, že sme sa prirodzene všetci zhodli na tom, ako má vyzerať Nocadeň v najbližšej budúcnosti, pracovali sme na tej skladbe ako kapela, všetci spoločne.
Na vašom facebookovom profile sa objavili k singlu samé priaznivé ohlasy. Od človeka hlásiaceho sa k rocku, cez človeka vyrastajúceho na trance až po skalných. To asi poteší, najmä pokiaľ ide o mierny experiment, ktorý sa vymyká väčšine doterajšej tvorby kapely.
Peťo: Je to fajn, že sú pozitívne reakcie, sme na dobrej ceste zladiť všetkých fanúšikov kapely do jednej "farby". Mám na mysli starých a nových fanúšikov, ktorí kapelu objavili povedzme nedávno. Tanečných prvkov v našej hudbe bude pribúdať, o tom som presvedčený.
Rasťo: O tomto našom širšom fanúšikovskom zábere vieme už dlhšie. Je skutočne veľmi príjemné, keď tvoja hudba osloví aj ľudí, o ktorých by si si to ani nepomyslel.
Skladba sa bude nachádzať na pripravovanom albume, z ktorého poznáme ešte ďalšie dve skladby - Bdiem či spím? a Keď skončí táto noc. Čo ďalšie chcete vašim priaznivcom na novom albume ponúknuť?
Peťo: Určite im hlavne ponúkneme to najlepšie z nás. A to vravím úplne vážne, že tie najväčšie pecky ešte len prídu. Budeme sa samozrejme snažiť, aby bol album moderný a zároveň, aby tam bolo aj niečo z klasickej gitarovej muziky. Chceme experimentovať, ale tak ako vždy pri Nocadeň pôjde najmä o silný text a melódiu, až potom o technologické somarinky.
Rasťo: Áno, tieto staršie single tam budú tiež, pravdepodobne s trochu pozmeneným mixom. Plus tam budú pesničky, v ktorých spievam v životnej forme. Po Ikonách, kde som spieval väčšinou v stredných a nízkych polohách, sú nové pesničky napísané trochu inak. Predstavím tam svoj celý spevácky register.
Keď všetko pôjde ako má, kedy môžeme album očakávať a aký názov pre neho pripravujete?
Peťo: Jeseň 2014, september/október by bol fajn. Názov nateraz nie je fakt dôležitý, skôr aby sa nám naše plány podarilo zrealizovať. Máme voči našim fanúšikom dlh v podobe šiestich rokov, čo sme naposledy niečo vydali, cítime zodpovednosť. A chceme im dokázať, že čakať sa oplatilo.
Na muziku sa pozerá len ako na produkt
Od vydania ostatného albumu Ikony, ubehlo už spomínaných šesť rokov. Zväčša ste vydávali albumy v intervaloch dvoch-troch rokov. Prečo taká dlhá pauza?
Peťo: Uffff, ja si už ani nespomínam (smiech). Určite v tom nemá prsty autorská kríza, skladieb a nápadov bolo a je dosť.
Rasťo: A možno je to len tým, že sme už trochu starší a lenivejší.
Peťo: Nebudeme to tajiť, aj nás zasiahla kríza v hudbe a v hudobnom priemysle všeobecne. Je strašne ťažké dnes niečo natočiť a dostať to k ľuďom. Osemdesiate a deväťdesiate roky sú navždy fuč. Dnes sa na muziku pozerá len ako na produkt, bohužiaľ.
Rasťo: Preto vôbec nezávidíme mladým kapelám a interpretom.
Presadiť sa v dnešnej dobe je asi ťažšie ako vo vašich začiatkoch...
Peťo: Nie, vždy to bolo ťažké. Problém je v ľuďoch, už sa nekupuje hudba, ale zdieľa a sťahuje, je to len pár dát na USB kľúči alebo v telefóne. My sme generácia, ktorá k muzikantom vzhliadala, dnes na to každý kašle. Ale neplačeme, berieme to ako realitu. Ideme svojou cestou, kto chce, ide s nami, kto nie, tak nie.
Rasťo: Ten vzťah sa posunul niekam inam. Je to niečo, čo jedným klikom vymažeš. Je v tom menšia citová väzba. Aj preto sú tie staršie kapely, ktoré oslovujú aj tridsiatnikov, na tom možno trošičku lepšie.
V roku 2012 ste odohrali koncert v košickom Štátom divadle. Koncertom ste oslávili vtedajšie 15. výročie kapely. Určite ste sa v tomto období nevyhli spomienkam a bilancovaniu. Ako hodnotíte doterajšiu existenciu kapely?
Rasťo: Je skvelé byť v kapele. Je skvelé vedieť, že tvoja hudba vpláva do iných životov, že ich nejakým spôsobom ovplyvní, že fanúšikom vytváraš akýsi "soundtrack" k ich prežitkom. To je na tom výborné.
Peťo: Stále existujeme, stále sme kamoši, stále nás to baví a stále sme ešte nepovedali posledné slovo. Sme ako rodina, v dobrom aj v zlom...
Rasťo: A stále si zo seba vieme aj uťahovať (smiech).
Zo spomínaného koncertu malo pôvodne vyjsť live DVD Nocadeň v divadle. Stále väčšie množstvo fanúšikov sa vás aj prostredníctvom FB intenzívne pýta na jeho vydanie. Čo narušilo pôvodné plány?
Rasťo: Do toho projektu sa investovalo veľmi veľa úsilia a finančných prostriedkov. Ale "shit happens"... v živote sa však stávajú aj horšie veci.
Peťo: DVD je v podstate dokončené, záznam z koncertu bol niekoľkokrát odvysielaný na RTVS. To, že DVD nevyšlo je len a len problém peňazí. Nie je momentálne v našej moci vydať ho. Bol to finančne nesmierne náročný projekt, ktorý nás doslova vyčerpal.
Kapela si prešla už viacerými obdobiami ticha, kedy o vás z médií nebolo počuť. Nebyť internetu, nové skladby by sa asi dostávali k fanúšikom iba veľmi ťažko. Viaceré rádiá im totiž nedávajú priestor. Máte ešte snahu oslovovať väčšie rádiá? Čím hudobní dramaturgovia odôvodňujú nezaradenie vašich singlov do playlistov?
Peťo: To nejde analyzovať...
Rasťo: Niekedy mám pocit, že tie odpovede sú preddefinované dávno predtým, než my nejakú skladbu vôbec napíšeme alebo nahráme (úsmev).
Peťo: O to väčšia vďaka patrí tým rádiám a dramaturgom, ktorí nás hrajú...
Čo vám dodáva energiu a chuť pokračovať v prípadoch, kedy je miska váh naklonená skôr smerom nadol? Pretože vždy sa vám podarí zdvihnúť a tak, ako napríklad teraz, nahrať nový album a ísť ďalej.
Rasťo: Hudba nás stále baví. Pre nás je to to najväčšie dobrodružstvo. Je to tá najkrajšia meditácia.
A akú hudbu by ste z tých našich rádií najradšej počuli vy? Čo by potešilo vaše uši?
Rasťo: Niekedy dobre padne aj ticho.
Peťo: Každý máme iný vkus, ale nás by určite potešilo hranie našich pesničiek v čo najväčšej rotácii (smiech).
Singel Možno si môžete zakúpiť na iTunes alebo ho spolu so staršími skladbami a albumami skupiny Nocadeň počúvajte na Deezeri.
Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: archív Nocadeň
Súvisiaci interpreti: Nocadeň
