Luna žiari nocou svojou krásou tajomnou, keď slnko skrylo za horami svoju tvár. Hlasný je šepot listov starých stromov, tam praotec rodnú pôdu zanechal. Luna žiari nocou nad krajom sivých snov, osud písaný krvou predkov, kde Sloven veky stál. Luna žiari nocou nad krajom sivých snov, osud písaný krvou predkov, kde Sloven veky stál. Jesenný vánok mlčky v korunách šeptá, noc chráni v milostnom objatí. Kŕdeľ čiernych vrán vzlietol vzorne k výšinám, magická noc list času obráti. Luna žiari nocou nad krajom sivých snov, osud písaný krvou predkov, kde Sloven veky stál. Luna žiari nocou nad krajom sivých snov, osud písaný krvou predkov, kde Sloven veky stál. Luna žiari nocou nad krajom sivých snov, osud písaný krvou predkov, kde Sloven veky stál. Luna žiari nocou nad krajom sivých snov, osud písaný krvou predkov, kde Sloven veky stál.