Zavesil som zámok s dvoma menami Vyrytá do kovu tam veľa mňa visíš ty Od zámku nemám kľúč, hodil som ho do vody Zamkol som raz a na večnosť, mám nato svoje dôvody. Dúfam že sa nehneváš, dúfam, že ma pochopíš Cítim hanbu - ako nôž ma bodá na všetky strany Ty nemáš visieť na zámku, nie so mnou A teraz ani ja nemôžem stáť na moste, sú miesta, ktoré treba prejsť. Často sa pýtam seba, čo viac som ti mal priniesť. Neviem či rozumieš, ako veľmi mám ťa rád Nechajme zámok visieť - memento našich čias A keď nám všetky kosti prehreje milosrdný čas, potom si odpovieme na otázku vloženú: Či sa dá znova pozrieť dovnútra a dopredu.