VEČER PADÁ
Keď večer padá a denné svetlo pohasína,
z vnútra ma volá - snáď iba spím?
Na chvíľku sa zatúlam, potom ma to pripúta úplne.
Blízko pri domove - nemôžem prehovoriť.
Blízko pri domove, cítiac sa tak vzdialená.
Ako sa tu prechádzam a predo mnou tieň
z iného sveta, kde nik iný nemôže nasledovať.
Veď ma k samostatnosti, kde môžem preplávať...
Blízko pri domove - nemôžem prehovoriť.
Blízko pri domove, cítiac sa tak vzdialená.
Navždy hľadajúca; nikdy správne, stratená
v oceáne noci. Navždy
dúfajúca v nájdenie spomienok.
Tých spomienok, ktoré som zanechala.
Napriek môjmu odchodu budem stále veriť
v skutočnosť tohto okamihu - som stratená v tomto pocite?
Ako prebíjajúce sa dieťa, nepoznajúc dôvod.
Som doma - poznám cestu.
Som doma - cítiac sa, ach, taká vzdialená.
PREKLAD: Martin
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.