cakam na den bez mrezi, bez retazi, ked budem moct povedat: mizme vitazi den, ked nebudem musiet utekat pred nicim bez pricin ked zakricim a nic tym neznicim den, ked sa predo mnou nezabuchnu dvere, den kedy zabudnem v akej som zasranej ciernej diere den, ked nebudem chciet nadavat na to, co ma sere ked zivotu vezmem, to co mi on stale berie cakam na den, je to uz strasne dlha doba a to, co vo mne pisti, nieje vobec ziadna choroba hlava uz nieje cista, buducnost nie je ista pomaly si zacinam vraviet chronicky pesimista hlavu mam sklonenu do tmavej hlbky svet vidim ako malu iskru na konci dlhej trubky nechem uz citit tarchu cudzich hriechov cakam na den, ktory nebude piatok trinasteho ®: cakam na den, ked bude vsetko fajn cakam na den, ked uplny pokoj budem mat cakam na den, ked nepocitim slzy ani hnev stale cakam na ten den pockam, este chvilu pockam na den bez hadov, v posteli na den bez opic na stolickach ja na nicom nesedim, svyniam neverim a na chlapika v bavoraku sa veru hrat nemienim som sice nula, ale nula s tvarou nie ako nuly co hovoria vela a povedia mi len malo falosna hra na kralov, ktori prehrali aj ked nic nemali a utiekli, ked zmizol ich valov smutno sa mi hladi na tych z absenciou umu na ludi ponorenych do piva a rumu na ludi, co sa chvalia vlastnym, ale obratenym dresom na tych, ktorych myslenie je handicapom cakam na to, ked mi niekto zahra na strunu a nebude to smrdiet pachom konzumu stale cakam na stretnutie s dnom, ktory nebude len nedostupnym a hlbokym snom ®: