Slová, kŕč, noblesá: pocity už strachu, pýchy adresa: melódia smradu. Slová, tajné byty, sú hlasný obežník. Básnik kalamity: mince služobník. Slová: zvyk zvyku, uzda jazyka, krik, bez kriku, prázdna putika. Prameň vlasov, kostí šepot, prsty ticha, zámky škripot. Že sa tu predsa niečo zmení? A nebude treba uhýbať? To hovor svetlu po zotmení a ja sa budem za nás báť. Eliáhi, Eliáhi, Eli, Eli, lama sabachtani? Zákazy treba zakázať, a odmínovať všetky slová, sýkorka nech je sýkorka, a holá veta nech je holá. Nečakajme na Godota, bol tu a už nepríde! Vina padá na Becketa, národ je v tom nevinne! A je mi zima. Tak už vezmi si ma! Chrchlem a vrčím: Preveľká vina! Jazyk ma dusí. Strach bol môj Pán. Urobte cestu sráči, idem k Vám! Eliáhi, Eliáhi, Eli, Eli, lama sabachtani?