Bolo to raz v júni,
keď za svitu luny,
cestičkou som kráčal sám,
do hviezd som sa díval
a sám seba pýtal:
Načo lásku v srdci mám ?
A do našej lásky dávny sen
pričarili mi lúčky,
škoda však že ten deň
bol iba klamný sen,
bol to i deň rozlúčky.
Na lúkach kvitli biele margaréty,
keď som bozkával tvoje vrelé pery,
sotva odkvitli, prišiel nový mesiac,
nestretol som sa s tebou už viac.
A zase kvitnú biele margaréty,
iný bozkáva zradné tvoje pery,
buď však vždy šťastná, ja nikdy nebudem,
miluj iného, ja tvoj budem.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.