záhrada si hľadá tajnú skrýš večer tichou hudbou zvádza o chvíľu sa do tmy ponorí s pocitom, že deň ju opäť zrádza čas sa spomalí, už nemá, kam by šiel s našim svedomím sa hrá vezmi do dlaní, (to) čo každý stráca to, čo každý skrýva otvor krídla svojím predstavám utíchla už pieseň čiernych vrán chladné hviezdy nebo krášlia čo poznal som, už nepoznám osud nám svoje karty mieša už si nestojím, za čím som si stál hľadáme si každý vlastnú tvár vezmi do dlaní... už si neverím, keď so mnou hráš sa stále sa ti skrývam skúsme ešte raz to krásne nájsť aspoň raz