Dcérka
Jej krok má tvrdú istotu,
na útok volí samotu
ide z nej strach, aj keď je krásna ako mesiac v oblakoch
Má v očiach toľko bolesti
a dlhé roky nerestí
nosí si v srdci, odkiaľ odišiel aj Boh.
Láska u nej znamená
strýkovu ruku na detských kolenách
ten prefajčený hlas, čo „mal ju rád“
V nohavičkách more sĺz,
a v ušiach hučal horký blues
keď z nedopalkov stavala si hrad
ref:
Občas ráno do školy
v čipkových šatách dole od krvi
s výhovorkou na nevinný pád
Chodievala v sandálkach
a po tme mala veľký strach
keď podišiel k nej z cigarety smrad
Mala sny o anjeloch,
čo odletia s ňou do diaľok
až do neba, kde mamka stále spí
a hrdlo strachom zovreté,
keď na duši aj na tele
cítila, že anjel neletí
Tak nespoznala básničky,
farebné kocky, prak a guličky,
a každý večer chcela všetko vzdať
S malou rúčkou na tvári,
cez prsty slzy stekali
nechcela viac počuť „mám ťa rád“
Dnes vietor bije do okien
a každé ráno strašný sen
prebúdza ju s pachom cigariet
Macko uško v telke hrá
a dcérka na ňu pozerá...
recitál (dievčatko):
„neplač mami, náš je celý svet...“
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.