Melódia Antifóny:
C# - g#-e-f#´ (f#) * |e| - |d#| - |C#|
Melódia Slohy:
|C#mi| --- g#-e-f#´ * |A| --- g#_a_g# - H
|C#mi| --- g#-e-f#´ * |A| --- g#_a_g# - H - C#mi -
Ant.: C#miDo tvojich g#rú-eúk, HPane, * Aporúčam Hsvojho C#miducha
2 C#miPane, v teba dúfam, nech nie som zahang#beený Hnaveky; *
Avysloboď ma, veď si spravodF#sus2li-F#mii-F#sus2iHvý.
3 C#miNakloň g#ku emne Hsvoj sluch, *
Aponáhľaj sa a zachF#sus2rá-F#miá-F#sus2áň Hma.
C#miBuď mi skalou g#úetoHčišťa, *
Aopevneným hradom mojej F#sus2spá-F#miá-F#sus2á-HáC#misy. -
4 Veď ty si moja sila a moje útočište, *
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
5 Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
lebo ty si moja sila.
6 Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
7 Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
ale ja dúfam v Pána.
8 Plesám a teším sa, že si milosrdný,
lebo si zhliadol na moju poníženosť. *
Spoznal si tieseň mojej duše
9 a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo. -
10 Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; *
od zármutku mi chabne oko,
duša i vnútro moje.
11 Život sa mi v strastiach míňa
a roky v nárekoch. *
Biedny som a slabnem
a chradnú mi kosti. -
12 Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, *
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom.
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
13
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy,
som sťa odhodená nádoba.
14
Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne
a radia sa o tom, ako ma zabiť.
15
Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh,
16
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov
a prenasledovateľov.
17
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
18
Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba;
nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.
19
Nech onemejú pery úlisné,
ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti
v pýche a v pohŕdaní.
20
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna,
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú,
pred zrakom ľudí.
21
Záclonou svojej tváre ich kryješ
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš
pred svárlivými jazykmi.
22
Pane, buď zvelebený,
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
23
Už som si v strachu hovoril:
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu,
keď som volal k tebe.
24
Milujte Pána, všetci jeho svätí.
Pán verných chráni,
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
25
Vzmužte sa a majte srdce statočné,
vy všetci, čo dúfate v Pána.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.