Dávno, keď ľuďom brali sny o budúcnosti, dávno, keď ľuďom búrali les, prišiel z temnôt démon zlý a jadrovou zbraňou zapálil náš svet. Práve v ten deň vyšlo čierne slnko a svet umieral v plameňoch, ľuďom prestali rásť vlasy a umierajú po jednom. Vždy ráno, keď sa zobudím z toho strašného sna, rozmýšľam, kam sa náš svet rúti, či sa moje sny raz vyplnia. Z čiernej spálenej zeme vyrastajú stromy bez listov, každé ráno na ten mŕtvy svet prichádza bolesť so smrťou. V diaľke vidno už čierne mraky, kyslí dážď všetko živé zabíja, vzduch je nedýchateľný, celý svet umiera v temnotách. Vždy ráno, keď sa zobudím z toho strašného sna, rozmýšľam, kam sa náš svet rúti, či sa moje sny raz vyplnia.