V poslednom čase robím veci,
ktorým asi nikdy nepochopím.
Rozmýšľam nad malichernosťami,
dokážem nad nimi dumať celé hodiny.
Viem, musíme sa rozlúčiť
a ešte teba pochopiť,
že všetko nemôže trvať večne
a že niekde musí byť aj koniec.
Nesmúť toľko,
nevidíš ma naposledy,
čas, čo sme spolu boli žiaľ vypršal
a ja si veľmi vyčítam,
že sme ho mohli stráviť aj lepšie.
Dúfam, že sa ešte stretneme.
Dlhé básne píšem teraz
a v duchu si vravím neplač.
Na zázraky neverím,
viem, že ťažkej skúške čelím.
Prečo práve ja?
Koho sa mám opýtať?
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵