Večer padá na plecia muža, ktorý odchádza. Počas noci v jeho srdci tajomstvo si ponesie. Medzi domami a kostolmi žena hľadá niečo, čo tam už nie je. A v tvojom mene koľko ľudí sa nevráti. Sloboda, koľko si plakala, bez teba, koľko samoty. Až kým bude mať zmysel žiť, budem žiť, aby som ťa mal. Sloboda, keď povstane zbor, bude spievať, aby ťa mal. Tam je biely papier na bolesť, na kožu mužov. Rastie každý deň cynizmus smerom k mužom. Narodilo sa však slnko v noci, v srdci slabých. A z ticha láska sa znovu zrodí, hľadám ťa. Sloboda, koľko si plakala, bez teba, koľko samoty. Až kým bude mať zmysel žiť, budem žiť, aby som ťa mal. Aby som ťa mal. Sloboda, sloboda, bez toho, že by si niekedy znovu plakal, bez teba, koľko samoty. Až kým bude mať zmysel žiť, budem žiť, aby som ťa mal. Aby som ťa mal.