Bolo to toto dievča, ktoré som vídaval –dolu 42. ulicou
Šla cestou do svojej práce –a vzduch hneď voňal sladšie
Sedával som v kaviarni –niekedy som si dal aj šálku kávy
A keď prechádzala okolo –rozžiarila oblohu akoby vyšlo slnko
Stála na autobusovej zastávke –vodič otvoril dvere
Ja som len sedel a sledoval ju –chodil na 104-ku
Chcel som jej dať svoje číslo – chcel som jej povedať moje meno
Chcel som nastúpiť na tú „mestskú“ –mať nádej, že ona cíti to isté
Chorus:
Je to len hocijaký príbeh vo východnej časti mesta
Každý sa môže vyrozprávať
A ako stovky chalanov predo mnou- aj ja som podľahol jej čaru
Niektoré veci si ponecháme –a iné nechávame odísť
Zdá sa ako tá, ktorú som nemohol mať
Jediná, ktorú som chcel najviac
Niekedy na ňu myslím –zaujíma ma, či bola skutočná
A ak ju ešte raz nájdem, poviem jej, čo cítim
Chorus:
Ešte stále je to ten starý príbeh –stále tá istá stará hra
Tam hore vo východnej časti mesta –život beží rovnako
Nikdy sa nedozvedela moje číslo –dokonca nikdy nespoznala moje meno
Raz nastúpila na tú mestskú a už som ju nikdy viac nevidel
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.