Poznám ^amkrajinu na azúrovom juhu, don Quijotte ^Gmá tam svoj ^Fveterný ^Emlyn. K nebu ^amdvíha slnko oranžovú dúhu poháre ^Gplné sú ^Fpurpurových ^Evín. A v ^Fušiach znejú mi od detských ^Eliet jej ^Hgitary a hudba kasta^E7niet. Z tej ^Areči poznám len pár slov, Evi^Cdimva, Es^E7paňa a ^hmspievam s ^E7modrou ^hmoblohou: E^E7vi^E7/5+va, Es^Apaňa. Pod ^Apalmou šumí príboj vĺn, Evi^Cdimva, Es^E7paňa, už ^hmslaným ^Eletom vonia ^hmvzduch a ^E7volá ma na ^amjuh. Poznám ^amkrajinu pri večne slanom mori, kde láska ^Gmení sa v ^Fohnivý ^Ecit. Každý ^ammuž na popol roztúžene zhorí, ak ho raz ^Grozpáli ^Fúsmev seňo^Erít. A ^Fdo rána mu v ušiach bude ^Eznieť spev ^Hsladší, ako hudba kasta^E7niet. Z tej ^Areči poznám len pár slov, Evi^Cdimva, Es^E7paňa a ^hmspievam s ^E7modrou ^hmoblohou: E^E7vi^E7/5+va, Es^Apaňa. Pod ^Apalmou šumí príboj vĺn, Evi^Cdimva, Es^E7paňa, už ^hmslaným ^Eletom vonia ^hmvzduch a ^E7volá ma na ^amjuh. Poznám ^amkrajinu, vždy zaviatu do piesku, obloky ^Ghľadia spod ^Fčervených ^Estriech. Stará ^amAlhambra a mestá plné lesku, more, čo ^Gšumí o ^Fkorálový ^Ebreh. Ten ^Fsmaragdový, andalúzsky ^Esvet zo ^Hspánku budí rytmus kasta^E7niet. Z tej ^Areči poznám len pár slov, Evi^Cdimva, Es^E7paňa a ^hmspievam s ^E7modrou ^hmoblohou: E^E7vi^E7/5+va, Es^Apaňa. Pod ^Apalmou šumí príboj vĺn, Evi^Cdimva, Es^E7paňa, už ^hmslaným ^Eletom vonia ^hmvzduch a ^E7volá ma na ^Ajuh - olé!