Osamelosť je Tvoj jediný priateľ,
zlomené srdce, ktoré sa nechce zahojiť je cena, ktorú zaplatíš,
je to ťažké chápať, keď láska sa stane minulosťou,
dni sú dlhé a noci sa zmenia na chladné, keď sa láska pominie...
Dúfaš, že zmení svoje zmýšľanie,
ale dni sa posúvajú ďalej a ďalej,
nikdy sa nedozvieš dôvod prečo – ona odišla...
Prázdne miestnosti – tam, kde sa učíme žiť bez lásky,
prázdne miestnosti – tam, kde sa učíme žiť bez lásky...
Vidíš jej tvár v každom dave ľudí,
počuješ jej hlas, ale Ty si ešte stále hrdý, tak sa odvrátiš,
hovoríš si sám sebe, že budeš silný,
ale Tvoje srdce Ti hovorí – tento krát sa mýliš...
Prázdne miestnosti – tam, kde sa učíme žiť bez lásky,
prázdne miestnosti – tam, kde sa učíme žiť bez lásky,
prázdne miestnosti – tam, kde sa učíme žiť bez lásky...
Dúfaš, že zmení svoje zmýšľanie,
ale dni sa posúvajú ďalej a ďalej,
nikdy sa nedozvieš dôvod prečo – ona odišla...
Prázdne miestnosti – tam, kde sa učíme žiť bez lásky,
prázdne miestnosti – tam, kde sa učíme žiť bez lásky,
prázdne miestnosti – tam, kde sa učíme žiť bez lásky...
Ach, nie, v prázdnej miestnosti,
osamelosť je Tvoj jediný priateľ,
ach, ona odišla,
a Tvoj príbeh končí....
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.