ML: Dýchni, prosím ťa, dýchni, vravel som múze, keď prišla k nám. Dýchni, no tak už dýchni, ja s touto básňou problémy mám. Tu máš pero, sadni si a píš, aj tak iba celé roky spíš, stačí mi jeden rým, potom ti uverím, že máš obchod s krásnym umením, stačí mi jeden rým, potom ti uverím, že máš obchod s krásnym umením. Najprv si nechcela dať povedať, ale keď som otvoril fľašu vína, začala sa u nás cítiť ako doma a tu zrazu: Dýchla, ochotne dýchla a mne sa náhle rozjasnil svet. Dýchla, na papier dýchla a zrazu báseň začne sa skvieť. Vravel som si tíško popod fúz, zdá sa, že to bola múza múz, pri rýme svieti rým, hádam si otvorím malý obchod s krásnym umením, pri rýme svieti rým, hádam si otvorím malý obchod s krásnym umením. Tak som dopil, čo zostalo po múze, tu sa zrazu otvoria dvere a do spálne vojde moja pani. EM: Dýchni. ML: Vraví mi. EM: Dýchni, vo vzduchu cítiť poriadny flám. ML: Stíchni, myslím si, stíchni. EM: Ja s tebou stále problémy mám. ML: Tu máš pero, sadni si a píš, možno aj ty niečo vymyslíš. EM: Stačil by jeden rým. ML: Potom ťa poverím, viesť náš obchod s krásnym umením. EM: Stačil by jeden rým. ML: Potom ťa poverím, viesť náš obchod s krásnym umením. ML: Ale kdeže, mojej žene nevysvetlíte ako ťažko sa hľadá taký rým, ona si len melie to svoje. EM: Dýchni. tak rýchlo dýchni, vo vzduchu cítiť poriadny flám. ML: Stíchni, myslím si, stíchni. EM: Ja s tebou stále problémy mám. ML: Treba len vydržať, možno už o chvíľu moja žena zmizne za dverami spálne, ja si opäť sadnem k peru a papieru. EM: Tap tarap taradam .... Dýchni, prosím ťa, dýchni.