Na sídlisku kdekto je mi známy, ak nie v tvári, aspoň po mene, listy, noviny a telegramy neroznášam oneskorene. Ulice tu majú krásne názvy, oknom im presklí orgován, zahanbiť sa nedal ani jazmín, tak si ako v parku pripadám. Zo všetkých ulíc najkrajšia je Púpavová, tu som doma, sem viem vždy cestu nájsť. Zo všetkých vchodov najkrajší má Púpavová, Púpavová číslo sedemnásť. Na sídlisku všetky schránky poznám, nedočkavo visia v prízemí, pohľadnica, list, či malý oznam, čakanie im iste spríjemní. Ulice tu majú krásne mená, voňajú mi ako jarná stráň, Šalviová, Zvončeková, Senná, ako na lúke si pripadám. Zo všetkých ulíc najkrajšia je Púpavová, tu som doma, sem viem vždy cestu nájsť. Zo všetkých vchodov najkrajší má Púpavová, Púpavová číslo sedemnásť. Zo všetkých ulíc najkrajšia je Púpavová, tu som doma, sem viem vždy cestu nájsť. Zo všetkých vchodov najkrajší má Púpavová, Púpavová číslo sedemnásť.