Poznáš cudzie kraje, svet, čo je náš i váš, ja pochybnosti mám, či ten divoch nie si sám, keď toho toľko vôbec nepoznáš, nepoznáš Ty myslíš si, že všade, kde sa zjavíš, je mŕtva zem a tú si môžeš vziať, no má svoj život, dušu, svoje meno, každý tvor, každý strom a každý vták. Len takí, čo sú ako ty, sú ľudia, to si myslíš a v tom je celý kríž, no ak sa pustíš po neznámych stopách, tak sa plno nových vecí naučíš. Už si počul vlka na belasý mesiac vyť a úsmev divej mačky v očiach máš, povedz, či vieš pieseň, ktorú nôtia bralá, povedz, všetky farby vetra rozoznáš, povedz, všetky farby vetra rozoznáš ? Poď, prebehni sa po chodníkoch lesa a ber, čo núka lúka, pole, háj, poď, ochutnaj tie sladké plody zeme, aspoň raz na cenu sa nepýtaj. Oceán a víchor sú mi bratia a morské vlny plnia moje sny, to od vekov sme navždy každý s každým, pevne jedným večným kruhom spojený. Kam strom, kam až vyrastie, vieš, ak ho popravíš, nič sa nedozvieš a tiež neuvidíš jak vlk vyje na mesiac, veď nech sme, kto sme, tento svet je náš. Aj ty si budeš spievať ako strmé bralá, aj ty všetky farby vetra rozoznáš, zem je aj tvoj štedrý dom, ale doma budeš v ňom, až keď krásne farby vetra rozoznáš.