Túlavou cestou, v diaľke šíry priestor, svet krutých chodníkov ma vábi. Do ríše ticha, kde svet vôňou dýcha a niekde v húští spieva slávik. Kde letné lúky pieseň ponúknu ti, že náhle v sebe cítiš chuť. Rýchlosťou vlaku tou lúkou sa pusť, až priamo k slnku rozbehnúť. Túlavou cestou nájdem hádam miesto, kde sa môj chodník s tvojím skríži. Až tôňou rannou pôjdeš lúkou za mnou, tá pieseň slávičia nás zblíži. Snáď moje ruky dotyk ponúknu ti, na bielych čipkách sedmikrás. A keď sa v mieri obzor tíško šerí, zostane svietiť slnko v nás.