Až nájdeš v lete na poludnie suchý piesok na dne studne, hoci jazyk zapáli ti smäd. Až na strnisku tvrdé ostne poznačia ťa neľútostne, v okamihu zanevrieš na svet. Ak náhodou ti sen o šťastí padne kamsi do priepasti, rozsype sa ako z piesku hrad. Tu spomeň si na pieseň sladkú, skrytú v starom kolovrátku, unavený vždy sa ku nej vráť. Veď ku nám domov vedú všetky cesty, ty si však vždy tú najrovnejšiu zvoľ, čaká ťa nebo, vzduch i staré bresty, na bielom stole obrus, chlieb a soľ. Spí v bledých ružiach tvoja prvá láska, priezračná ako letnej noci dych, kým ešte oheň v starom krbe praská, vracaj sa s vôňou týždňov slnečných. Ak minieš cieľ svoj vytúžený, ak ti vravia krásne ženy, že si v láske príliš slabý hráč. Ak skončíš ako karavána v mori piesku zasypaná, zostanú ti oči len pre plač. Tak schovaj slzy do uzlíka, šťastie sotva vymodliká ten, čo sa vie každej búrky báť. Tu doma tvoja modrá rieka krajom beží do ďaleka, unavený vždy sa ku nej vráť. Veď ku nám domov vedú všetky cesty, ty si však vždy tú najrovnejšiu zvoľ, čaká ťa nebo, vzduch i staré bresty, na bielom stole obrus, chlieb a soľ. Spí v bledých ružiach tvoja prvá láska, priezračná ako letnej noci dych, kým ešte oheň v starom krbe praská, vracaj sa s vôňou týždňov slnečných.