Keď sa zvečerí
v bielom páperí
hviezdy spia,
z tmy nebo hladí chlad.
Smútok meluzín
sadne na komín
a ja v snoch hľadám
teplo rodných vrát.
Na temný rám
zaklopem tam
a v krbe zapraská hneď
šťastných ľudí smiech.
To je ten svet
stratených liet,
na ktorý za nocí
mi tíško padá sneh.
Kým sa zvečerí,
človek uverí
detským snom,
ktorým neublížil čas.
Kým vždy zďaleka
zrak môj uteká,
keď sa stmieva
a vonku páli mráz.
Na temný rám
zaklopem tam
a v krbe zapraská hneď
šťastných ľudí smiech.
To je ten svet
stratených liet,
na ktorý za nocí
mi tíško padá sneh.
Kým sa zvečerí,
človek uverí
detským snom,
ktorým neublížil čas.
Kým vždy zďaleka
zrak môj uteká,
keď sa stmieva
a vonku páli mráz.
Va va va va ...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.