Kapo2 ^{Em, D, Em, D} Nesneží, ^Emneprší a nefúka len jeden ^Dzajac ušiel z klobúka slobodný, ^Emno a s mrkvou po ruke, spí na lú^Dke Úprimne hľadiac po ňom zatúžim, mať raz tiež svoj pokoj na duši. S radosťou počkať si na biele kúzla ľadom vystlané. Snáď príde ujo Martin na koni a Mikuláš pod oknom zazvoní. Tak rád by som ich pri mne obidvoch privítal. A potom prešiel sa len po parku a stretol jednu milú lekárku, čo len tak bez liekov a bez rečí ma vylieči. R1: ^EmVtedy tomu uve^Drím, ^Emkeď vyleziem spod pe^Drín. ^EmVezmem z pôjdu sánky, ^Gz vrecka jonatánky ^Ema za tebou pobe^Ažím. Nechcem sa dívať viac už dozadu a vlastným citom stavať ohradu a báť sa, že mi vlastné svedomie raz odpovie. Tak robme nielen to, čo môže sa, nech rozkrútia sa šťastia kolesá a Ježiško nám všetkým veľký darček prinesie. R1: Tu-tú... R1: R2: Vtedy tomu uverím, …..(vtedy tomu uverím), keď mráz vstúpi do dverí, …..(keď mráz vstúpi do dverí), pošúcham si ruky, nechám pukom puky a za tebou pobežím Naozaj?