Na stráňach Kriváňa
horkasto rozváňa
modrý kvet enciánov.
Tu, pod nebom jasným,
som s dievčatkom krásnym
prežíval chvíľočky snov.
Modré enciány kvitnú
znova na úbočí brál,
za obzorom kvety miznú,
tam v diaľ.
Darmo blúdim lúčkou horskou,
ako v čase dávnych dní,
keď ma spíjal nektár bozkov
omamných.
Ja, v jase tých kvetov,
tvoj modrý zrak zriem,
no dnes už
len spomínať smiem.
Nevolajte, kvety, za mnou,
komuže vás natrhám,
enciány kvitnú darmo,
som sám.
Modré enciány kvitnú
znova na úbočí brál,
za obzorom kvety miznú,
tam v diaľ.
Darmo blúdim lúčkou horskou,
ako v čase dávnych dní,
keď ma spíjal nektár bozkov
omamných.
Ja, v jase tých kvetov,
tvoj modrý zrak zriem,
no dnes už
len spomínať smiem.
Nevolajte, kvety, za mnou,
komuže vás natrhám,
enciány kvitnú darmo,
som sám.
Slavik
🌟
(5743 piesní)
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.