Nieje na tom nič, toto sú časy šialené štukujem lásku a v ústach necítim nič. Je to ako jed mama má oči kalené belasým gélom a há-harleye nad postelou. Viem, mnohí tiež dýchajú, len z krátkych cigariet dym. Tak čakaj ma v prízemí, kým z výšky nepriletím. Jednohubky dní miznú v tme, žiaden otčenáš nevie to vrátiť. Krúžime nad priepasťou. Milovanie nás ako smrť vezme do neba na malé čoro, stále mu však neveríš. Tak čakaj ma v prízemí, kým z výšky nepriletím. Príď, zažiješ kúzla sny a šábes požehnaný. Zdá sa že je zapísané, tu v krivkách dlane, to čo sa stane, a drž ma pevne, až do rána hááááááá. Dokonalý svet nieje náš viac sa nekoná naivná párty, túži zhasnúť a ísť. Tak čakaj ma v prízemí, som génius, ovládam smiech. Viem happyend úžasný, je funus halelujááá. Tak čakám ťa v prízemí, ten výlet nezastavíš. Viem, slnko nás nájde spať pod plášťom atlasovým.