Ten príbeh bude o tom ako klamú páni, vždy, keď sa chcú blysnúť pre dámou. Raz ráno kráčam si nábrežím a jar už hľadá v každom strome zelený rým. Raz ráno vánok mi hladká dlaň, v tom blíži sa z ničoho nič dáky pán. Ten pán sa pozrie na mňa a ja cúvnem späť, veď cítim, že sa so mnou krúti svet. Vraví: Dám ti, čo si želáš, nie som barón Prášil, keď ti treba modré z neba, zaskočím poň. Len rýchlo kým, nie, to vôbec nie je trik, ja už kvôli tvojmu nebu leziem na rebrík, ja už kvôli tvojmu nebu leziem na rebrík. Pán sa blíži, ja hlavu celkom strácam, vánok unáša ma nábrežím. Áno, krúti sa už celý svet, veď v týchto slovách začal sám raj znieť. Príbeh pokročil k záveru, ten záver sa však rovnal môjmu zámeru, veď už rozkvitol každý strom a v kúte sladký organ hrá nám dvom. Mám biely závoj a pod ním jar, len zriedka vidíte krajší pár, aj búrka je odrazu láskavá, on cestou v daždi stále rozpráva. Vraví: Dám ti, čo si želáš, nie som barón Prášil, keď ti treba modré z neba, zaskočím poň. Len rýchlo kým, nie, to vôbec nie je trik, ja už kvôli tvojmu nebu leziem na rebrík. Už roky čakám na to modré z výšavy, no márne boli všetky prípravy, vraví mi: Prečo, drahá, robíš krik, veď taký dlhý rebrík nemá nik. Sľúbil, dám ti, čo si želáš, nie som barón Prášil, keď ti treba modré z neba, zaskočím poň. Len rýchlo kým, nie, to vôbec nie je trik, ja už kvôli tvojmu nebu leziem na rebrík, ja už kvôli tvojmu nebu leziem na rebrík.