Máš už dojem, že máš tridsať preč, dych tajíš, chvíľu strácaš reč, ohorky cigariet, škatuľka zápaliek a ani čierna káva nepomáha. Svet i keď v ňom bolo veľa snov i zopár dievčat, škoda slov i cesta na vrchol, všetko si zabudol, vravíš len: To sa stáva. Ja ťa nespoznávam. Premýšľaj, či máš už vlastný raj, v duchu si spočítaj, že už je o päť minút dvanásť. Dohady, či sám si poradíš, zbytočné ohľady pusti už navždy k vode plávať, skús lásku nájsť. Kým prirýchlu mladosť strhne prúd, vezmi si teplo z mojich rúk, nech srdce kamenné nahradia plamene a chladný vietor v duši nezafučí. Ži i keď až dodatočne, ži, nič nie je prebytočné, ži a v ranných zrkadlách vlastný smiech vyhľadáš, čo strhne z tváre masku, vdýchneš lásku. Premýšľaj, či máš už vlastný raj, v duchu si spočítaj, že už je o päť minút dvanásť. Dohady, či sám si poradíš, zbytočné ohľady pusti už navždy k vode plávať, skús lásku nájsť. Ten, kto sa učí dávať, vie, čo smie očakávať, vie, že sa nikdy nestratí, má kam ísť. Premýšľaj, či máš už vlastný raj, v duchu si spočítaj, že už je o päť minút dvanásť. Dohady, či sám si poradíš, zbytočné ohľady pusti už navždy k vode plávať, skús lásku nájsť.